Môžem žiadať dar, ktorý som daroval obdarovanému späť?
Na položenú otázku nám dáva odpoveď Občiansky zákonník v § 630, kde je uvedené, že: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“
Zákon však nedáva odpoveď na to, ako sa môže darca domáhať vrátenia daru, kto sa považuje za členov rodiny, čo možno rozumieť pod hrubým porušením dobrých mravov a preto Vám na tieto otázky dáme odpoveď my v nasledujúcich riadkoch.
Právo na vrátenie daru
Už zo znenia zákona vyplýva, že darca má právo darovanie odvolať a to vtedy, ak sa obdarovaný správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pričom toto správanie smeruje voči darcovi alebo voči členom darcovej rodiny.
Darca môže uplatniť právo na vrátenie daru jednostranným právnym úkonom voči obdarovanému, ktorý možno uskutočniť aj ústne (z dôvodu právnej istoty však odporúčame písomnú formu), teda právny úkon odvolania darovania nevyžaduje pre platnosť písomnú formu. Právny úkon odvolania darovania by mal obsahovať okrem prejavu vôle darcu o požiadavke vrátenia daru aj určenie toho, čo darca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu, príp. voči členom jeho rodiny. Zároveň darca musí jednoznačne označiť adresáta prejavu, teda obdarovaného a právny úkon musí spĺňať aj všeobecné náležitosti právneho úkonu.
V prípade, ak obdarovaný odmieta darcovi dar dobrovoľne vydať, môže sa darca domáhať jeho vydania žalobou na súde.
Členovia rodiny
Ako sme už vyššie uviedli, právo na vrátenie daru zakladá nielen nevhodné správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom jeho rodiny, pričom Občiansky zákonník bližšie neuvádza koho možno považovať za členov rodiny darcu.
Súdna prax podporne používa pre výklad pojmu rodina v tomto prípade ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzuje blízke osoby a to nasledovne: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Za členov rodiny v zmysle uvedeného preto možno pokladať predkov a potomkov (teda príbuzných v priamom rade), súrodencov, manžela a osoby v obdobnom ako rodinnom pomere k darcovi, pokiaľ by darca ujmu, spôsobenú niektorej z týchto osôb, dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.
Hrubé porušenie dobrých mravov
Nielen Občiansky zákonník, ale ani žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Preto je úlohou súdov vyhodnotiť, či konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Za hrubé porušenie dobrých mravov považuje súdna prax najmä správanie vyznačujúce sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môže byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod.
Pri posudzovaní správania sa obdarovaného súd berie do úvahy a hodnotí aj správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (tzv. princíp vzájomnosti).
Za právne relevantné možno však považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.
Naopak, za hrubé porušenie dobrých mravov súdy nepovažujú napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí a pod.
Darca však nemôže odôvodňovať odvolanie darovania okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania, teda darca sa nemôže dovolávať vrátenia daru z dôvodov, ktoré nastali či existovali v dobe pred darovaním.
Naplnenie predpokladov odvolania darovania treba vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu a preto ak by ste mali záujem o posúdenie, či sú uvedené predpoklady splnené, príp. by ste mali záujem o prípravu odvolania darovania, žaloby na súd a pod., tak nás kľudne kontaktujte.
