Osobný bankrot je hovorový pojem pre proces oddlženia upravený v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorým sa fyzická osoba (aj fyzická osoba – podnikateľ) môže domáhať oddlženia. O oddlžení rozhoduje súd a to tak, že v prípade, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára zbaví všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

Právna obrana voči tzv. osobnému bankrotu dlžníka

Oddlžením dotknuté pohľadávky sa z pohľadu veriteľa stávajú v dôsledku oddlženia voči dlžníkovi nevymáhateľné.

Nemusí však nevyhnutne ísť o neriešiteľnú situáciu.

Ak bol váš dlžník úspešne oddlžený, v prvom rade je potrebné skúmať, či sa oddlženie týka aj vašej pohľadávky. V zmysle § 166c ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením nie sú dotknuté tieto pohľadávky:

• pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz;
• pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení,
• zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;
• pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
• pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
• pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi,
• peňažný trest podľa Trestného zákona,
• nepeňažná pohľadávka.

Ak sa v dôsledku oddlženia stala vaša pohľadávka nevymáhateľnou avšak ide o pohľadávku, ktorá bola zabezpečená napríklad ručením, aj po oddlžení dlžníka zostáva pohľadávka naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi prípadne inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.

Oddlžením zostáva nedotknuté tiež právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to v prípade oddlženia dokonca aj vtedy, ak je vaša pohľadávka už premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.

Odporovateľným právnym úkonom je špekulatívny právny úkon dlžníka, ktorý dlžník urobil v priebehu uplynulých troch rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, spravidla tým, že účelovo zmenšil svoj majetok napríklad prevodom majetku na blízke osoby. Okrem odplatného či bezodplatného prevodu (darovania) majetku môže byť takýmto úkonom napríklad aj o odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu vyúsťujúce do premlčania nároku dlžníka, prevzatie dlhu za iného, či odmietnutie dedičstva alebo daru. Môže však ísť aj o celý rad sofistikovanejších právnych úkonov medzi dlžníkom a tretími osobami, vrátane obchodných spoločností prepojených na osobu dlžníka alebo jemu blízke osoby, v dôsledku ktorých dochádza k úmyselnému ukráteniu veriteľa. V zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno po oddlžení dlžníka odporovať tiež právnemu úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii navyše myslí aj na účelové oddlženie a priznáva veriteľom, ktorí boli oddlžením dotknutí, právo domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.

Čo možno charakterizovať ako nepoctivý zámer dlžníka a ako postupovať, ak máte podozrenie, že dlžník pri oddlžení nemal poctivý zámer, sa dozviete v nasledujúcom článku s názvom „Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer“.

Ak bol váš dlžník oddlžený a máte záujem o individuálne posúdenie vašej veci za účelom analýzy možností právnej obrany, neváhajte sa na nás obrátiť. Neplatíte nič vopred. Za právne služby zaplatíte, až keď sa dohodneme na podmienkach spolupráce.

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

V minulom článku sme sa venovali právnej obrane voči tzv. osobnému bankrotu, a to osobitne vymáhateľnosti oddlžením dotknutej pohľadávky voči tretím osobám, ktoré pohľadávku zabezpečujú, a odporovateľným právnym úkonom.

Ako sme už načrtli, zákon o konkurze a reštrukturalizácii myslí aj na účelové oddlženie a priznáva veriteľom, ktorí boli oddlžením dlžníka dotknutí, právo domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, a to až do šiestich rokov od oddlženia, t.j. od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

V zmysle § 166g ods.1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu na oddlženie možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, a to najmä ak:

• poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť,
• vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov,
• pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať,
• v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne
• vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

Možno zhrnúť, že ak sa váš dlžník po oddlžení aktívne snaží riešiť svoju celkovú situáciu, a oddlženie mu pomohlo ľudovo povedané „nadýchnuť sa“ od dlžôb, v dôsledku čoho bol schopný zaradiť sa do pracovného procesu, či naštartovať podnikanie, takýto dlžník zrejme mal poctivý zámer a oddlženie prinieslo z pohľadu spoločnosti želaný efekt.

Naopak, v zmysle § 166g ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak:

• v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
• v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,
• v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
• bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,
• zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
• v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
• zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
• zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
• bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
• bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
• bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,
• dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

Keďže vyššie uvedené ustanovenie zákona obsahuje iba demonštratívny výpočet situácií, v ktorých absentuje poctivý zámer dlžníka, nepoctivosť zámeru dlžníka môže v praxi vyplývať aj z iných skutočností, či (ne)konania dlžníka.

Otázku poctivosti zámeru dlžníka vyhodnocuje súd, pričom túto otázku skúma výlučne len v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, teda nie v samotnom procese oddlženia. Prísnejšie pritom prihliada na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Miernejšie, naopak, prihliada na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

Návrh na zrušenie oddlženia sa podáva na súde, ktorý o oddlžení rozhodol, a možno ho podať voči dlžníkovi alebo, ak dlžníka niet, aj voči jeho dedičom.

V záujme úspešnosti súdneho konania, a teda v záujme zrušenia oddlženia dlžníka, je potrebné v každom prípade okrem samotných tvrdení o nepoctivosti zámeru dlžníka predložiť súdu aj konkrétne dôkazy, ktoré budú preukazovať  tvrdenia uvedené v návrhu (žalobe) na zrušenie oddlženia. Dôkazná povinnosť leží, tak ako pri väčšine súdnych sporov, prioritne na žalobcovi, teda na veriteľovi.

V prípade, ak bude oddlženie dlžníka súdom právoplatne zrušené, oddlženie sa stane neúčinné voči všetkým veriteľom, a teda aj voči tým, ktorí zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka neiniciovali. Všetkým pohľadávkam, ktoré boli oddlžením dotknuté, sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnoví pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť, pričom takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

Ak bola vaša pohľadávka dotknutá oddlžením dlžníka a máte záujem o individuálne preskúmanie možnosti podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, prípadne o analýzu iných možností uspokojenia vašej pohľadávky, sme pripravení vám pomôcť. Neplatíte nič vopred. Za právne služby zaplatíte, až keď sa dohodneme na podmienkach spolupráce.

ZKR v znení zákona č. 377/2016 Z. z. (s účinnosťou od 01. marca 2017) totiž priznáva veriteľovi nevymáhateľnej pohľadávky, t.j. takej, ktorú dlžník môže plniť, ale veriteľ ju nemôže vymáhať, právo odporovať voči tým právnym úkonom dlžníka, ktorými bolo ukrátené uspokojenie pohľadávky.