V minulej časti nášho článkového seriálu o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej aj BSM), sme sa pozreli na veci, ktoré patria a nepatria do BSM. Dnešnú časť venujeme otázke užívania majetku patriaceho do BSM, na ktorú nadviažeme najbližší článok o aktuálnej judikatúre a právnom názore v tejto oblasti.

Spoločné a bežné veci

Od vzniku manželstva až po jeho zánik, prípadne po zrušenie BSM súdom za trvania manželstva, manželia užívajú svoj majetok spoločne. Vlastníctvo jedného manžela je obmedzené úplne rovnakým vlastníctvom druhého manžela a nie je možné, že by jeden z manželov druhého manžela z užívania spoločného majetku len tak vylúčil.

Do pozornosti dávame ustálenú judikatúru, podľa ktorej „Za trvania manželstva užívajú obaja manželia spoločné veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak je predmetom tohto spoluvlastníctva osobné vozidlo, nemôže sa jeden z manželov domáhať, aby mu druhý manžel vydal doklady k vozidlu, a tak druhého manžela vylúčiť z možnosti spoločného užívania vozidla.“

Manželia vo vzťahu k spoločnému majetku rovnako spoločne uhrádzajú náklady spojené s jeho užívaním a udržiavaním (napr. náklady na rekonštrukciu domu, bytu, výdavky na pohonné hmoty a pod.) Náklady sa uhrádzajú spravidla zo spoločných peňazí manželov. Ak by však nastala situácia, že by jeden z manželov uhradil náklady na spoločný majetok zo svojich vlastných peňazí, bol by pri vyporiadaní BSM oprávnený požadovať náhradu takto vynaložených nákladov.

V tejto súvislosti si dovolíme upozorniť, že spoločné právo užívať veci patriace do BSM a tiež spoločná povinnosť uhrádzať náklady trvá, aj keď už manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa ustálenej judikatúry sa obaja manželia majú v prípade absencie odchylne od dohody podieľať na spoločných platbách súvisiacich s užívaním spoločnej veci jednou polovicou.

Ustanovenie o spoločnom užívaní majetku manželmi platí dokonca aj vtedy, ak spoločný majetok manželov síce nezanikol, ale nebolo ešte vykonané vyporiadanie. Prax s ohľadom na to, že aj po zániku BSM až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu.

„Každý z bezpodielových vlastníkov je oprávnený uplatniť vlastnícku žalobu podľa § 126 OZ pokiaľ ide o ochranu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Každý z nich je samostatne oprávnený na podanie žaloby o vydanie neoprávnene zadržovanej veci z bezpodielového spoluvlastníctva. Negatórnou žalobou sa každý z manželov môže domáhať toho, aby sa nezasahovalo do bezpodielového spoluvlastníctva. Takisto sa každý z nich môže žalobou domáhať vypratania spoločnej nehnuteľnosti. To oprávnenie má každý z manželov aj v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce už zaniklo, nebolo však vykonané jeho vyporiadanie.“[1]

Obmedziť prípadne až vylúčiť manžela v užívacom práve k domu alebo bytu, ktorý je predmetom BSM môže druhý manžel len v prípade, že sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo jeho hrozby stalo ďalšie spolužitie v spoločnom dome alebo byte neznesiteľným.

Manželia sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. To znamená, že každý z manželov má absolútne právo k spoločnej veci, ale súčasne veriteľ môže požadovať celé plnenie zo záväzku týkajúceho sa spoločnej veci od ktoréhokoľvek z manželov.

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Upozorňujeme však, že ide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa druhý manžel musí dovolať.

Súhlas na právne úkony týkajúce sa vybavovania nie bežných vecí môže dať druhý manžel vopred, dodatočne a v akejkoľvek forme (nie len ústne, ale aj mlčky – konkludentne - zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola vec takto vybavená).

Bežné veci zákon nedefinuje, preto je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry, podľa ktorej za bežné možno považovať také veci, ktoré sú obvyklé a pravidelné. Bežnými vecami budú napríklad nákupy potravín, oblečenia, spotrebných vecí do domácnosti, objednávka opráv domu, vyberanie a platenie nájomného, príjem zásielok, plnenie pravidelných platieb a pod. Podľa súdnej praxe uznanie dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok z neplatenia úhrady opakujúcich sa platieb súvisiacich s užívaním spoločného bytu, treba tiež považovať za bežnú záležitosť týkajúcu sa tohto užívania; právny úkon uznania takého dlhu urobený jedným z manželov je teda platný a zaväzuje obidvoch manželov.

Naproti tomu súdna prax za bežné veci nepovažuje právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny, predaja a darovania nehnuteľností a iných hodnotných vecí, uzavretie nájomnej zmluvy, uzavretie zmluvy o záložnom práve.

Podľa ustálenej judikatúry potrebuje manžel súhlas druhého manžela na to, aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil nehnuteľnosť, pretože nejde o bežnú záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. To však neznamená, že v každom prípade zmluvy o nadobudnutí alebo prevode nehnuteľnosti uzavretej za trvania manželstva musia vždy vystupovať obaja manželia.

Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, alebo či je založená aktívna, príp. pasívna solidarita manželov, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy.[2]

V tejto súvislosti upozorňujeme, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli na zúžení rozsahu BSM, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Laik, ktorý nie je znalý zákonov a ustálenej judikatúry súdov, vôbec alebo veľmi ťažko dokáže vyhodnotiť, ktoré právne úkony sa týkajú spoločného majetku manželov, na ktoré právne úkony potrebuje súhlas druhého manžela, z ktorých je zaviazaný sám, z ktorých spoločne a nerozdielne s druhým manželom, ktoré sú neplatné a ktoré platné. Ide o veľmi komplikovanú právnu otázku, ktorej správne právne posúdenie môže ochrániť spoločný majetok manželov ešte za trvania manželstva.

Preto v prípade, že si pri nakladaní s Vaším spoločným majetkom nie ste istý, prípadne sa obávate aktivít Vášho manžela pri nakladaní s Vaším spoločným majetkom, odporúčame Vám poradiť sa s advokátmi našej kancelárie, ktorí sa danej problematike aktívne venujú. Dokážeme posúdiť Váš konkrétny prípad, konkrétne právne úkony a odporučiť Vám taký postup, aby sme čo najlepšie zabezpečili ochranu Vášho majetku.

[1] FEKETE, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. I diel §1 - §459. Bratislava: Eurokódex, 2011. 847 s.

[2] ČENTÍK, T.:  Individuálne záväzky manželov počas trvania BSM; 16.09.2015  – dostupné na https://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/manzelia-a-dlhy