Okrem vyporiadania BSM dohodou, čo je tou najúčinnejšou a najľahšou cestou, existujú aj iné spôsoby, ktoré si načrtneme v dnešnom poslednom článku z našej série. Ďakujeme, že ste nám venovali pozornosť a v prípade, že potrebujete právnu pomoc, neváhajte sa na nás obrátiť.

Vyporiadanie BSM súdom

Ak sa bývalí manželia nevedia na rozdelení spoločného majetku dohodnúť a neuplynula ešte odo dňa zániku BSM trojročná prekluzívna lehota, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov súd. Ide o zdĺhavý a nákladný proces súdneho konania, ktorý si vyžaduje veľa trpezlivosti. Vždy sa snažíme klientom dôkladne vysvetliť, prečo odporúčame vyporiadanie BSM dohodou pred súdnym konaním.

Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je špecifickým druhom konania, v ktorom sa platí súdny poplatok pri začatí konania vo výške 66 EUR a následne po skončení konania sa platí ešte percentuálna sadzba zo základu poplatku. Základom poplatku je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa vyporiadavajú, teda hodnota celkovej masy BSM. Súdny poplatok sa platí, ak sa konanie skončilo rozsudkom vo výške 3 % z masy BSM a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom vo výške 1 % z masy BSM, najmenej 66 EUR, najviac 16 596,50 EUR.

V prípade, že masu BSM tvorí majetok značnej hodnoty, súdne konanie nie je z hľadiska platby súdnych poplatkov ekonomicky výhodným riešením. Poplatníkom sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

Keďže sa rozvedení manželia nevedeli vo veci vyporiadania BSM dohodnúť, je viac ako pravdepodobné, že súd bude zisťovať hodnotu majetku znaleckým posudkom. Trovy súdneho konania sa tak zvýšia okrem súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia, aj o náklady dokazovania (znalečné, svedočné).

Dĺžka súdneho konania bude závislá od zaťaženia súdu a zároveň od potreby dokazovania.

Pri vyporiadaní bude aj súd vychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V tejto súvislosti je vhodné poukázať na ustálenú judikatúru, podľa ktorej, „okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), bez ďalšieho ešte neodôvodňuje záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“ (R 73/1968)

Vyporiadanie BSM zo zákona

Márne uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá plynie odo dňa zániku BSM (t.j. od zániku manželstva), má za následok nástup nevyvrátiteľnej domnienky o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Momentom uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa tejto domnienky sa bude riadiť aj majetok, ktorý nebol zahrnutý v dohode o vyporiadaní alebo v súdnom rozhodnutí o vyporiadaní.

Táto forma vyporiadania BSM je najmenej výhodná najmä pre rozvedených manželov, ktorých masu BSM tvorí majetok značnej hodnoty. Pri veciach, v ktorých sa BSM pretransformuje na podielové spoluvlastníctvo zostane naďalej sporné, ktorý z rozvedených manželov bude majetok využívať a ako sa s majetkom naloží. Ak sa rozvedení manželia nebudú vedieť dohodnúť, bude nevyhnutné podať na súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pri tomto konaní sa poplatok za zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zvyšuje na 6 % z hodnoty majetku.

V prípade, že potrebujete ustáliť rozsah Vášho BSM, prípadne neviete vyhodnotiť dôsledky Vašich konkrétnych právnych úkonov vykonaných za trvania manželstva alebo potrebujete právnu pomoc pri uzatvorení, pripomienkovaní dohody o vyporiadaní BSM, či žaloby na vyporiadanie BSM, odporúčame Vám obrátiť sa v týchto otázkach na našu advokátsku kanceláriu. Naši advokáti Vám dokážu odborne poradiť tak, aby ste sa vlastnou nevedomosťou nedostali do nepríjemných životných situácií a súčasne navrhnú pre Vás riešenia, ktoré zabezpečia čo najlepšiu ochranu Vášho majetku.

Judikatúra – vyporiadanie BSM

Z ustálenej judikatúry vyberáme:

R 27/07 - obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania.

R ČR 11/01 - Při stanovení ceny věci pro účely vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů se vychází z ceny věci v době vypořádání, avšak z jejího stavu v době zániku bezpodílového spoluvlastnictví manželů. Zhodnocení společné věci účastníky v době po zániku jejich bezpodílového spoluvlastnictví manželů ze zdrojů, jež netvořily toto spoluvlastnictví, nemá vliv na cenu, kterou soud pro účely řízení o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů stanoví

ZSP č. 21 s. 53 2/2008 - V písomnej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno ako prostriedok zabezpečenia záväzku dojednať zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka.

ZSP 12/99 č.2 - dohoda o vyporiadaní BSM sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.

R 22/9l - ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v par. l49 ods. 4 O.z., potom sa ten z bývalých manželov , ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou domáhať na súde, aby mu druhý z manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.

ZSP 3/00 č.1 - súd v konaní o vyporiadanie BSM nemôže s uložením povinnosti jednému z účastníkov zaplatiť druhému z účastníkov vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielov, uložiť zároveň aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy. Bráni tomu neexistencia omeškania ako základného predpokladu pre vznik nároku na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 OZ.

R 30/2013 z. 3 - odporovacou žalobou (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) možno napadnúť aj len časť právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ak je oddeliteľná od ostatných častí tohto právneho úkonu; na tom nič nemení, ak je týmto právnym úkonom dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

R – Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

R ČR – Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek vydávaná Nejvyšším soudem ČR

ZSP – Zo súdnej praxe