Boli ste predvolaný orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, aby ste vypovedali ako svedok?

V tomto článku sa dozviete o tom, kto sa označuje ako svedok v trestnom konaní a aj o tom, ako prebieha samotný výsluch svedka v trestnom konaní.

Pojem svedok

Svedkom v trestnom konaní je fyzická osoba, ktorá bola predvolaná orgánom činným v trestnom konaní (teda prokurátorom alebo policajtom) alebo súdom, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach, ktoré sama videla, počula, ochutnala, ovoňala alebo inak pozorovala svojimi zmyslami a ktoré sú dôležité pre trestné konanie. Svedkom je tiež fyzická osoba, ktorá sa sama či z podnetu niektorej zo strán dostavila za účelom jej vypovedania o skutočnostiach, ktoré sama vnímala, k orgánu činnému v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) alebo k súdu.

Svedok je nezastupiteľný inou osobou, pretože vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímal svojimi vlastnými zmyslami a tak získal poznatky o veci priamym a bezprostredným pozorovaním.

Okrem časti trestného konania týkajúcej sa rozhodovania o svedočnom (teda o náhrade nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného ušlého príjmu v súvislosti s podaním svedeckej výpovede), svedok nie je subjektom trestného konania. Je tomu tak preto, lebo aj keď je výpoveď svedka pre dokazovanie a následné rozhodnutie celého prípadu kľúčová, svedok nevykonáva vplyv na priebeh konania a Trestný poriadok mu nepriznáva niektoré procesné práva alebo povinnosti (napr. svedok nemá právo nahliadať do vyšetrovacieho spisu).

Priebeh výsluchu svedka

1. Príprava výsluchu

Na zabezpečenie prítomnosti svedka na výsluchu slúžia nasledovné prostriedky: predvolanie, predvedenie a zabezpečenia svedka.

OČTK alebo súd riadne predvolá svedka zvyčajne poštou, ale nie je vylúčené ani predvolanie doručené osobne, telefonicky alebo emailom. O riadne predvolanie pôjde vtedy, ak sa osoba, ktorá má vypovedať ako svedok, včas a zrozumiteľne z predvolania dozvie - kedy, kam a v akej veci sa má dostaviť. Súčasťou predvolania je aj poučenie o následkoch nedostavenia sa na výsluch (teda predvedenie a/alebo poriadková pokuta).

Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie OČTK a/alebo súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Povinnosť dostaviť sa na výsluch a svedčiť však neplatí absolútne, pričom výnimky z tejto povinnosti rozoberieme v nasledujúcom článku. Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa na výsluch nedostaví, môže byť predvedený.

V konaní pred súdom môže byť svedok aj zabezpečený a to vtedy, ak sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom nedostavil, zároveň sa minulo účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno zabezpečiť inak. Súd môže za účelom výsluchu nariadiť, aby bola obmedzená jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej polície.

2. Samotný priebeh výsluchu

Samotný priebeh výsluchu svedka prebieha (resp. by mal prebiehať) v nasledovnom postupe:

• Zistenie totožnosti svedka – pred výsluchom svedka OČTK alebo súd overí totožnosť svedka a zapíšu jeho údaje do zápisnice o výsluchu svedka, preto je potrebné si na výsluch priniesť doklad totožnosti.
• Zistenie pomeru svedka k veci a k stranám trestného konania, resp. aj iných okolností potrebných na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti.
• Poučenie svedka – pred výsluchom svedka je potrebné ho poučiť:

1. V akej veci bude vypočutý a pre aký trestný čin sa vedie trestné konanie – svedok má právo vedieť k čomu má vypovedať a vo vzťahu k akej osobe (príp. osobám) obvineného bude vypočutý.
2. O význame svedeckej výpovede – ako jeho občianskej povinnosti vo verejnom záujme.
3. O jeho práve odoprieť výpoveď – bližšie v nasledujúcom článku
4. O zákaze výsluchu svedka - bližšie v nasledujúcom článku
5. O povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať, ako aj o trestných následkoch krivej výpovede.
6. O nároku na svedočné.

• Zloženie prísahy – na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí je svedok pred výsluchom povinný zložiť prísahu.
• Samotná výpoveď svedka – svedkovi sa najskôr musí dať priestor nato, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti – monológ svedka. Po monológu prichádza na rad dialóg so svedkom. OČTK, súd, príp. advokát obvineného môžu klásť svedkovi otázky na doplnenie jeho výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť zrozumiteľne a ohľaduplne. Nesmú sa klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté ako na otázku odpovedať (sugestívne otázky) a ani otázky klamlivé, resp. otázky, ktoré predpokladajú nejaké skutočnosti, ktoré ešte neboli doposiaľ potvrdené (kapciózne otázky). Svedka však možno vypočúvať iba v miere nevyhnutnej pre trestné konanie, teda len v súvislosti so skutkom, pre ktorý sa vedie trestné konanie, resp. len v súvislosti s osobami, ktoré sa na skutku zúčastnili.

3. Dokumentácia a záver výsluchu svedka

Po ukončení výsluchu sa predloží zápisnica svedkovi na podpis, ktorý má právo si ju pred podpisom prečítať. Svedok môže žiadať o doplnenie svojej výpovede, o opravu zápisnice a zároveň má právo odmietnuť ju podpísať, ak nesúhlasí s jej znením. Svedok však nedostane kópiu zápisnice o výsluchu, keďže tak ako sme už uviedli, nie je subjektom trestného konania a preto v zmysle Trestného poriadku nemá právo nahliadať do spisu. Uvedené však neznamená, že si ju nemôžete vypýtať, ale nemajú povinnosť Vám ju dať.

Ak by ste mali záujem dozvedieť sa o uvedenej problematike viac, rada Vám poradím.

Mgr. Laura Michaličková