Odôvodnené potreby dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného povinného rodiča. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu. Pod pojem odôvodnené potreby je potrebné zaradiť nie len bežné denné potreby reflektujúce konkrétnu životnú situácie ale aj mimoriadne potreby v prípade, ak bude preukázaná ich opodstatnenosť a ich úhradu dovoľujú schopnosti a možnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb maloletého dieťaťa je závislá od životnej úrovne rodičov. Uvedené znamená, že čím je vyššia životná úroveň povinného rodiča, tým je možné širšie interpretovať pojem odôvodnené potreby dieťaťa.
Pojem životná úroveň nie je výlučne právnym termínom podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ale zároveň aj ekonomickou a sociologickou kategóriou, ktorá sa dá definovať ako stupeň uspokojovania životných potrieb jednotlivca. Každé dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov, pričom je dôležité rozlišovať medzi potenciálnou a reálnou životnou úrovňou rodičov. Často rodičia nevyužívajú plne svoje majetkové možnosti, aby výchovne ovplyvnili deti, a žijú na nižšej úrovni, ako by mohli. Rovnako nesúvisí životná úroveň dieťaťa s rovnakým finančným zabezpečením, keďže potreby dospelých (rodičov) sú zvyčajne nákladnejšie a odlišné od potrieb detí. Porovnanie životných úrovní je teda založené na dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a dieťaťa pri daných finančných možnostiach. Rovnaká životná úroveň nastáva, ak sú potreby oboch skupín uspokojované rovnakým spôsobom, avšak toto hodnotenie nie je presné, ale skôr sa pohybuje v rámcoch ako núdza, skromnosť, stredný a nadštandard. Potreby dieťaťa ovplyvňuje vek, zdravotný stav, oblečenie, fyzická a duševná vyspelosť, hygienické podmienky a vzdelávanie. Tiež sú dôležité faktory ako žitie s jedným rodičom alebo poberanie dávok.
Pri tom ako sa budú zohľadňovať odôvodnené potreby dieťaťa je nutné brať do úvahy aj výchovnú úlohu výživného. Vyššia životná úroveň rodiča umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je preto priamo spätý a naviazaný aj na reálne schopnosti a možnosti jeho rodičov, ktorí sú podľa slovenského právneho poriadku povinní poskytovať mu výživné, t. j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností. [1]
Ako príklad je možné uviesť situácia, kedy lepšie zabezpečený rodič s vyššou životnou úrovňou môže maloletému dieťaťu zabezpečiť finančne náročnejšie vzdelanie, viac voľnočasových aktivít, pestrejšiu stravu alebo kvalitnejšie oblečenie. Na tomto mieste je však nutné poznamenať, že vyššia životná úroveň rodiča mu ukladá povinnosť deťom bez ďalšieho ju dopriať tiež. Pri určovaní výšky výživného je potrebné vziať do úvahy aj zmysel a účel výživného. Za predpokladu výnimočne vysokých príjmov povinného rodiča nie je možné mechanicky postupovať v zmysle pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Právom a aj povinnosťou rodičov je naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi.
Pokiaľ by sme postupovali striktne podľa zákona, každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima. Na druhej strane, faktorom môže byť aj samotná životná úroveň dieťaťa, jeho schopnosť samo sa živiť, či dokonca produkovať vlastný zisk. V každom prípade sa posudzujú potreby dieťaťa a životná úroveň individuálne, s prihliadnutím na pomery rodičov. Na Slovensku zákon nepozná špecifikáciu, avšak napríklad v Nemecku sa pracuje s uvedením minimálnej výšky výživného podľa čistého mesačného príjmu rodiča a veku dieťaťa v režime tzv. štandardných príjmov. v Českej republike zas odporúčaná % sadzba výživného závisí od veku dieťaťa a počtu vyživovacích povinností k deťom. [2]
Jednotlivé príklady z praxe môžu stanoviť pre posudzovanie potrieb dieťaťa individuálne okolnosti, ktoré Váš prípad charakterizujú. Aj preto je dôležitý aj v tejto oblasti individuálny prístup a vyvažovanie potrieb dieťaťa.
[1] Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/36/2017 zo dňa 24.1.2018, právna veta: Čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov – povinných poskytovať mu výživné, t. j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností.
[2] Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 383 – 414; v Nemecku to je podľa § 1612a BGB cca 1 500 – 5 100 eur mesačne v závislosti od okolností prípadu, ako napríklad čistého mesačného príjmu rodiča a veku dieťaťa. V Českej republike podľa vypracovaného odporúčania Ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého odporúčaná % sadzba výživného závisí od veku dieťaťa a počtu vyživovacích povinností k deťom. Začína na sadzbe približne 8 % príjmu rodiča pri jedinej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu vo veku do 3 rokov a končí približne na sadzbe 22 % príjmu rodiča pri plnoletom dieťati vo veku nad 20 rokov.
