V minulom článku sme sa venovali právnej obrane voči tzv. osobnému bankrotu, a to osobitne vymáhateľnosti oddlžením dotknutej pohľadávky voči tretím osobám, ktoré pohľadávku zabezpečujú, a odporovateľným právnym úkonom.

Ako sme už načrtli, zákon o konkurze a reštrukturalizácii myslí aj na účelové oddlženie a priznáva veriteľom, ktorí boli oddlžením dlžníka dotknutí, právo domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, a to až do šiestich rokov od oddlženia, t.j. od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

V zmysle § 166g ods.1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu na oddlženie možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, a to najmä ak:

• poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť,
• vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov,
• pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať,
• v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne
• vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

Možno zhrnúť, že ak sa váš dlžník po oddlžení aktívne snaží riešiť svoju celkovú situáciu, a oddlženie mu pomohlo, ľudovo povedané, „nadýchnuť sa“ od dlžôb, v dôsledku čoho bol schopný zaradiť sa do pracovného procesu, či naštartovať podnikanie, takýto dlžník zrejme mal poctivý zámer a oddlženie prinieslo z pohľadu spoločnosti želaný efekt.

Naopak, v zmysle § 166g ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak:

• v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
• v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,
• v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
• bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,
• zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
• v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
• zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
• zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
• bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
• bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
• bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,
• dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

Keďže vyššie uvedené ustanovenie zákona obsahuje iba demonštratívny výpočet situácií, v ktorých absentuje poctivý zámer dlžníka, nepoctivosť zámeru dlžníka môže v praxi vyplývať aj z iných skutočností, či (ne)konania dlžníka.

Otázku poctivosti zámeru dlžníka vyhodnocuje súd, pričom túto otázku skúma výlučne len v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, teda nie v samotnom procese oddlženia. Prísnejšie pritom prihliada na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Miernejšie, naopak, prihliada na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

Návrh na zrušenie oddlženia sa podáva na súde, ktorý o oddlžení rozhodol, a možno ho podať voči dlžníkovi alebo, ak dlžníka niet, aj voči jeho dedičom.

V záujme úspešnosti súdneho konania, a teda v záujme zrušenia oddlženia dlžníka, je potrebné v každom prípade okrem samotných tvrdení o nepoctivosti zámeru dlžníka predložiť súdu aj konkrétne dôkazy, ktoré budú preukazovať  tvrdenia uvedené v návrhu (žalobe) na zrušenie oddlženia. Dôkazná povinnosť leží, tak ako pri väčšine súdnych sporov, prioritne na žalobcovi, teda na veriteľovi.

V prípade, ak bude oddlženie dlžníka súdom právoplatne zrušené, oddlženie sa stane neúčinné voči všetkým veriteľom, a teda aj voči tým, ktorí zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka neiniciovali. Všetkým pohľadávkam, ktoré boli oddlžením dotknuté, sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnoví pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť, pričom takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

Ak bola vaša pohľadávka dotknutá oddlžením dlžníka a máte záujem o individuálne posúdenie možnosti podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer vášho dlžníka, prípadne o analýzu iných možností uspokojenia vašej pohľadávky, sme pripravení vám pomôcť. Neplatíte nič vopred. Za právne služby zaplatíte, až keď sa dohodneme na podmienkach spolupráce.